Babička: ako sa žilo kedysi

Autor: Martin Prno | 10.9.2012 o 14:11 | (upravené 10.9.2012 o 14:20) Karma článku: 4,96 | Prečítané:  1822x

Veľká časť z vás (možno aj väčšina) určite pozná známu knihu od Boženy Němcovej, ktorá sa dočkala aj filmového spracovania. Je to krásny príbeh o starej dobrej babičke, ktorá všetkým pomáha, radí, má dobré srdce, a všetci ju veľmi poslúchajú. Priznám sa, že až donedávna som tento príbeh veľmi nepoznal, až teraz čítam posledné stránky, ktoré ma veľmi zaujali svojou pozitívnou energiou a zvláštnym pokojom, takým rozdielnym od našich hektických dní. Hneď ako som začal čítať, vedel som že neprestanem, lebo aj keď príbeh nie je akčný ani veľmi dramatický, je tam niečo, čo je v príkrom rozpore s našou realitou.  Babička okrem krásneho príbehu a ponaučenia totiž ponúka pohľad na úplne iný svet než na aký sme dnes zvyknutí - na svet minulosti z 19. storočia.

Keďže som sa doteraz nezaoberal životom na vidieku, bol som milo prekvapený obrazom dedinskej krajiny 19. Storočia, no zároveň trochu sklamaný z toho, ako to tu vyzerá v súčasnosti. Život bol oveľa pokojnejší, ľudia boli svorní a prívetiví. Na vidieku sa žilo oveľa viac v prírode ako dnes. Ľudia chovali hydinu, dobytok, mali veľa roboty ale zároveň aj veľa zábavy. Keď ľudí sužovali choroby, nechodili veľmi k lekárovi ale liečili sa sami, pomocou byliniek a stravy. Neplatili sa účty za byt, elektrinu, vodu, plyn, telefón, internet, večer sa nepozerala televízia, ani rozhlas, ba ani knihy a časopisy neboli rozšírené. Napriek tomu zábavy bolo veľa, deti sa hrali na lúkach, potokoch, liezli po stromoch, stavali si domčeky, vodné mlyny, vyrezávali píšťalky, vili vence, robili si bábiky, hrali sa rôzne hry. Takisto sa hrali so psami a inými zvieratami, v zime sa sánkovali, stavali snehuliakov, chodili koledovať, tancovali, spievali. Ba aj so starými ľuďmi sa hrali, počúvali príbehy, rozprávky, legendy. Takisto ľudia sa stretávali pri rôznych príležitostiach: na pútiach, „na všech svätých", po Martinovi pri páraní peria, na priadkach, kde ženy rozprávali rôzne príbehy a rozprávky. V dedinách bol dokonca aj zimný trh, dôležitý aj pre nakúpenie zásob na zimu. Takisto sa schádzali na deň sv. Lucie, kedy ožívali strašidelné legendy. Na štedrý deň bolo zvykom dať z každého jedla hydine, do potoka aj zahrabať pod strom aby bola dobrá úroda, odrobinky sa potom hádzali do ohňa. Dievčatá triasli stromami, a liali olovo aby vedeli koho budú mať za milého, deti dobrovoľne držali hladovku aby uvideli zlaté prasiatko. Na sviatky sa koledovalo, často chodilo potulné divadlo, ktoré ľudia štedro pohostili. Fašiangy sa slávili maškarným pochodom a fazuľovými strukmi ktoré sa rozdávali pre bohatú úrodu. Dievčatá hádzali „Marmulienu" do potoka, čím sa oznamoval koniec zimy. Na tri krále sa posvätenou kriedou robili všade tri krížiky. Takisto veľká noc bola plná zvykov, okrem tradičnej pohostinnosti bol aj pôst, jedlo sa tiež išlo posvätiť do kostola.

Pradenie ako aj iné práce mali svoj ročný kolobeh, tradície a zvyky, v zime sa priadlo z hrubej vlny na kolovrátku, v lete „na vreteno". Práca bola často spoločná, ľudia si pomáhali, len vo výnimočné dni bol veľký pracovný zhon. Na mnohé sviatky boli vítaní pocestný, ba keď nikto neprišiel vyšli ho niektorí aj hľadať von. Ľudia si pomáhali, navzájom požičiavali, niekedy aj zadarmo, často sa stretávali a debatovali o úrode, o právach, o prírode, problémoch, katastrofách, či o legendách a udalostiach z dediny a okolia, rozhovory boli často podmienené ročným obdobím, sviatkom či nastávajúcimi prácami.

Starí rodičia väčšinou žili s jedným so svojich detí a so svojimi vnúčatami, pomáhali ich vychovávať, venovali sa im. Ľudia vyššieho veku boli v úcte, hlavne keď boli prívetiví, ich slovo malo veľkú hodnotu. Ľudia toľko ani necestovali, ak tak pešo a len výnimočne na vozoch a kočoch, ľudia väčšinou žili a pracovali na jednom mieste. Keď bol člen rodiny dlho preč, pracoval a žil ďaleko, neboli telefóny, a aj pošta sa využívala len občas, hlavne medzi vyššou spoločnosťou, o blízkych ľuďoch v diaľke sa chudobní dozvedali najmä od pocestných, ktorí sa stretávali s oboma stranami.

Ľudia boli poverčiví, často bol v dedine jeden človek, ktorý ostatným pomáhal pri ťažkostiach rôznymi liekmi, čarami, posvätenými predmetmi a zvláštnymi radami, ktoré poškodení museli dodržiavať. Aj rôzne zvyky sa dodržiavali, len aby sa nestalo to alebo ono, ľudia verili že drobné zvyky a modlitba im pomôžu od nešťastí. Keď aj prišla nejaká pohroma, ľudia ju pokorne znášali, boli väčšinou zvyknutí viac na trápenie ako na pohodlie. A predsa boli ľudia k sebe milí a navzájom si pomáhali a keď prišla škoda alebo odlúčenie, mnohokrát precitli.

Každá práca sa robila čo najlepšie, precízne a s láskou, varenie a pečenie patrilo medzi umenie. Nie nadarmo sa hovorí, že naše babičky piekli s láskou a bez receptu, lepšie, ako my s kuchárskymi knihami.  Aj pestovanie úrody bolo náročné, preto aj jedlo bolo vysoko cenené, najmä chlieb, ktorý keď nedajbože spadol, musel sa pobozkať. V porovnaní s dnešným produktom (na ktorom sa šetrí kde sa len dá) však aj oveľa viacej chutil, ba lahodil všetkým zmyslom. Takmer všetko bolo podomácky vypestované, prírodné, bez postrekov, hnojív a umelých konzervantov. Takisto ľudia mali veľa práce a čerstvého vzduchu, takže mnohé dnešné civilizačné choroby ani neexistovali. Deti mali plnohodnotný program, a boli zvyknuté na prírodu, takže väčšinou sa rodičia ani nebáli, že sa im v prírode niečo stane.

Život ľudu v 19. Storočí bol biedny, plný utrpenia a práce, ale zároveň bol naplnený a pritom nie hektický, ľudia mali čas jeden pre druhého, život bol pokojnejší a plný prírodných krás a zvykov, ktoré sú už dnes pomaly zabudnuté...

Len trochu som načrtol obraz sveta, ktorý ponúka knižka Boženy Němcovej. Je smutné keď človek porovnáva niektoré veci zo súčasnosti a z minulosti, keď vidí ako niektoré veci degradujú. Často som mal pri čítaní pocit, že mi akosi chýba svet, v ktorom som nikdy nežil, akoby sme boli ochudobnení. No potom, keď si pomyslím na svoje detstvo, uvedomím si, že vôbec nebolo také zlé, a aj keď žijem v úplne odlišnej realite, veľa by som toho nezmenil. Každá doba má predsa svoje pozitíva aj negatíva. V Babičke je svet vykreslený pozitívne, no zároveň bol aj plný biedy, krívd, aj vtedy boli problémy, zároveň ľudia žili v tradíciách, verili rôznym poverám a zvykom, ktoré sú už dnes prekonané. Človek môže poznať svet lepšie, pochopiť viacej, máme oveľa lepšie možnosti a stále má človek na výber ako bude žiť. Takže keď pozeráme do minulosti, neľutujme to čo sme nemohli zažiť, ale inšpirujme sa, poučme sa, aby mohla byť lepšia naša prítomnosť a budúcnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?